05
Feb
2022
Keď Ivanka v septembri po presťahovaní nastúpila do našej dedinskej škôlky, bola som zhrozená jedálničkom. Hneď prvý deň mali na desiatu chlieb s maslom a kúskom papriky, na obed zemiakovú polievku s chlebom a ako druhý chod cestovinu so syrom a na olovrant vajcovú nátierku s (zasa) chlebom a kúskom reďkovky :D Ďalšie dni to síce už bolo troška lepšie, ale drvivú väčšinu desiat a olovrantov tvorí chlieb. Akože – aby nedošlo k nedorozumeniu - my máme chlieb radi, problém je, že máme radi suché raňajky aj večere. S kopou surovej zeleniny. A zrazu bolo v tom jedálničku chleba priveľa.
Z takéhoto jedálneho lístka som mala naozaj hlavu v smútku. Raňajky sme u Ivanky teda vyriešili buď jogurtom alebo tanierom ovocia (ktoré obyčajne, keď ešte nechodila do škôlky, mávala na desiatu), ale večere boli pre mňa väčšia výzva. Postupne som sa síce zmierila s tým, že nie vždy sa mi podarí spraviť nejakú alternatívu suchej večere, alebo že to u mojej rodiny málokedy prejde (:-)), ale stále mi to tak úplne nedalo pokoj. A podarilo sa mi časom vyhútať nejaké príjemné jedlá, alebo doplnky jedál, vďaka ktorým mám z celého toho jedálnička lepší pocit :-)
Napríklad zvyknem k suchej večeri napariť ružičky brokolice alebo karfiolu, prípadne mrkvu, či inú zeleninu. Alebo sa mi občas podarí Ivanku nahovoriť na tanier polievky, ktorú sme my ostatní mali na obed :-) Čo si tak ale pamätám, že malo najväčší úspech, najmä u Ivanky, bolo pre mňa prekvapením. Keďže Ivanka (odkedy začala chodiť do škôlky :-P) nie je ktovieakým fanúšikom baklažánu, vymýšľala som, ako ho pre ňu spraviť atraktívnym. Maminka moja mi radí vždy karfiol alebo cuketu vypražiť, takže mi to behalo hlavou, ale mám pocit, že vyprážanie neguje benefity zeleniny, takže som to hneď aj zavrhla :-) Napadla mi z neho ale iná alternatíva – a prečo nespojiť jedno z najobľúbenejších Ivankiných jedál so zeleninou, ktorá jej až tak nejde...? Baklažán v palacinkovom ceste. Hmmmm :-) To znie ako niečo veľmi chutné :-)
A tak som to hneď aj vyskúšala. Aj som sa to pekne snažila nafotiť pre účely blogu, ale, hm, ako by som to... tento môj výmysel mojim stravníkom tak zachutil, že mi ho kradli takmer priamo z panvice a výsledok nemám zachytený :D A keďže sa to odvtedy niekoľkokrá zopakovalo, naposledy včera, už sa z toho aj tradícia stala – keď mám hotové prvé baklažániky, všetci ma obstúpia a konzumujú s taniermi položenými rovno na ostrovčeku, na ktorom máme sporák, takou rýchlosťou, že sa teším, ak si zopár kúskov ukoristím :D Nie ešte, aby som to fotila! :D
A keďže to má taký úspech, rozhodla som sa, že už to nemá cenu ďalej naťahovať a pridám vám to sem, hanba-nehanba, s takými fotkami, aké mám :D Verím, že až vyskúšate, odpustíte mi tento malý prehrešok :-)
1. Múky, mlieko, soľ, korenie a maslo som vymiešala tak, aby v zmesi neboli hrudky z múky
2. Pridala som vajce a poriadne zamiešala (ak sa vajce pridá takto nakoniec, tie hrudky v zmesi takmer nebudú ;) )
3. Ako posledný som pridala parmezán a rovnomerne rozmiešala. Nechala som cesto odstáť aspoň 20 minút (čím dlhšie, tým lepšie)
4. Baklažán som nakrájala na čo najtenšie krúžky a nasucho opražila na miernom ohni na panvici, aby sa z nich odparila voda. Pozor, aby neprihoreli!
5. Následne som baklažán z oboch strán namočila do palacinkového cesta a opiekla na tej istej suchej panvici
6. Postup som s každým kúskom baklažánu zopakovala, nech tie „palacinky“ je na tom baklažáne poriadne cítiť! :-)
7. Ďalej som s tým nič nerobila, lebo to mizlo rýchlosťou blesku :D Ponúkla som k tomu domáci kečup a domácu paprikovú nátierku (na ktorú pre vás ešte od maminky vypýtam recept, lebo je skutočne mňam!) a včera som ešte pred pečením prezieravo pripravila dresing: smotana kyslá 30% + štipka soli + nasekaná pažítka z mrazničky :-)
Dobrú chuť! :-)
A ak by ste náhodou mali chuť na niečo sofistikovanejšie z baklažánu, skúste môj zapekaný s kozím syrom a paradajkami, ten má u nás tiež vždy úspech :-)
a vy práve čítate moje zápisky s postrehmi z každodenného boja s perfekcionizmom a z neho vyplývajúcej prokrastinácie a frustrácie, ktoré u mňa práve materstvom nabrali na intenzite. Ak to máte podobne, rada vás inšpirujem myšlienkami, čriepkami zo života i receptami a ešte radšej vás spoznám a skamarátim sa s vami, nech sme v tom spoločne :-). Keď sa zrovna neľutujem na MD, vytešujem sa mojich dvoch dcér a manžela, zaujímam sa o psychológiu vzťahov a výchovy, pečiem torty a vyváram mňamky, učím sa tvoriť nové veci, spoznávam svoju osobnosť a jej interakcie s okolím a hrdo nosím titul magistry farmácie.