Recepty

Maminkine vychýrené mäkkučké medovníčky... trochu inak

Keď si vybavím Vianoce svojich detských dní, ako prvé sa mi zobrazí stará mama a jej dom. Tam sme totiž trávievali celé vianočné sviatky, pretože fakt krátko po mojom narodení mi zomrel starý otec (mimochodom, z rozprávania viacerých ľudí výnimočný človek a o veľa som prišla, keď som ho nestihla spoznať) a ona relatívne mladá ostala sama. A keďže Vianoce sú v našej rodine odjakživa považované za striktne rodinný sviatok, bolo pre nás samozrejmé, že ockova maminka ich nebude tráviť sama ♥

Vianoce to boli ale vždy radostné, prišla aj ockova sestra s rodinou, mojimi obľúbenými bratrancami a vianočné prázdniny sme si užili šantením a v uvoľnenej, rozmaznávajúcej, hladivej, rodinnej atmosfére. Dodnes na ne s úsmevom spomínam, na varenie tradičného menu, kedy každý dostal svoju menšiu či väčšiu úlohu, na stôl prestretý pre päť dospelých a štyri deti, malý stromček s čokoládovými peniažkami, ako sa stará mama hlboko modlila a my sme ju pri tom fasciovane sledovali, na prvé zahryznutie do oblátky s medom a cesnakom, po ktorom sa už žiadna žena nemohla až do konca Štedrej večere od stola postaviť a výnimočne obsluhovali muži a aj ich to poriadne bavilo, či na očakávanie, kedy už konečne aj dospelí všetko dojedia, aby sme sa mohli rozbehnúť po... darčekyyyy ♥ :D

Dnes už je to len spomienka, Vianoce bez mojej starej mamy budem tráviť už dvanásty rok, a stále mi pri štedrovečernom stole chýba, hoci spomínam na ňu len v dobrom a s láskou v srdci som ju pustila. Ak sa však zamyslím, čo nám na Vianoce pri stole hádam ani jeden rok nechýbalo, budú to typické medovníčky od mojej maminky. Viete, jeden z tých zaručených receptov na okamžite mäkké a neskutočne chutné medovníčky, ktorý po ochutnaní hneď každý pýta. Až sa čudujem, že nie je jeden jediný na svete, podľa ktorého sa v dnešnom svete medovníčky robia :-) Nuž ale... keďže stále na rôznych fórach nachádzam otázky, čo robiť, aby medovníčky zmäkli, mám jedinú relevantnú odpoveď: vyhodiť recept a nahradiť ho skvostom od mojej maminky :-)

Hah! To by som ale nebola ja, aby som neexperimentovala. Ale nikdy by mi nenapadlo siahať na maminkin recept, keby mi nedávno moja blízka priateľka Lucka nebola napísala, že by na mojom blogu uvítala recept na skutočne chutné a mäkkulinké medovníčky. Chvíľku sa to vo mne bilo. Ja predsa medovníčky nerobím, to je maminkina parketa. Ale postrčenie od Lucky sa mi často ukáže ako správne, a tak som si recept od maminky napokon vypýtala. A hľadela naň. A zvažovala, či kúpiť bielu pšeničnú múku kvôli nemu, alebo či doň barbarsky zasiahnuť a zistiť, čo v tom celom spraví špaldová múka a.... trstinový cukor :D

Rozhodla som sa pre tú druhú možnosť. Experimentovanie v kuchyni mi spôsobuje nemalú radosť, ale aj tak som pre istotu spravila len polovičnú dávku. A teda – musím povedať, že aj keď som očakávala, že ma výsledok neohúri a pokorne naklusám do obchodu po tú klasickú múku, aby som medovníčky pre účely blogu napiekla znova, napokon nielen predčil moje očakávania; musím nekriticky napísať, že mám pocit, že predčil aj svoj originál. A to je skutočne veľká vec.

Plán bol medovníčky piecť znova, a tak som naozaj fotky na blog nerobila, zachytávala som len atmosféru, kedže moje dcéry sa toho s chuťou chytili, až som ja napokon nevykrojila jediný medovník :D Ale keďže je dopyt po recepte veľký a je najvyšší čas začať zháňať suroviny, píšem vám už teraz a fotky dávam, aké mám :-) Možno pomením, až napečiem ďalšiu várku, lebo táto už splnila svoj účel. Mňam :-) Zatiaľ si musíte vystačiť takto :D Aj to je zo života matky :-)

Mimochodom - s cestom sa pracuje veľmi príjemne, hoci v istej fáze treba byť opatrný, na tú vás v recepte upozorním. Ide o recept trochu sladší, ako som zvyknutá, ale do množstva cukru som nezasahovala – veď také medovníčky sú po správnosti sladké, medové, voňavé. A to vám garantujem, že tieto sú naozaj tie správne vo všetkých aspektoch :-)

Vyskúšate?

Nenáročné na čas, nenáročné na ingrediencie, okamžite mäkké a vhodné na konzumáciu a dlho vydržia – pravda, ak ich dobre pred sebou skryjete, hehe :-)

MEDOVNÍČKY:

• 80g med
• 80g trstinový cukor
• 60g maslo
• 235g špaldová múka
• 1/2čl sóda bikarbóna
• 1čl mletá škorica
• 1čl perníkové korenie (veľmi chutné ma Lidl zn. Kania)
• 1 vajíčko

POSTUP:

Do misy som si pripravila múku zmiešanú so sódou bikarbónou a koreninami. Maslo, cukor a med som rozpustila nad ohňom a dávala veľký pozor, aby mi to nezovrelo. Naozaj len do rozpustenia. Ešte horúce som vliala do pripravenej múkovej zmesi a vypracovala som cesto (POZOR!!! Je to veľmi HORÚCE! Ja som postupovala tak, že som jemne akoby zdvíhala múku zo spodu misy a vhadzovala ju do medovej zmesi a tým, že sa premiešavali, med sa múkou postupným procesom ochladzoval až natoľko, že som to mohla opatrne chytiť a začať miesiť). Keď cesto trochu vychladlo, do ešte jemne teplého som zapracovala rukami vajíčko a miesila som, až kým som nedostala pekné, homogénne cesto, ktoré sa ale ešte trocha lepilo na ruky. Je to tak v poriadku, obsahuje roztopené maslo, ak by som v tomto štádiu pridala priveľa múky, zle by sa s ním pracovalo a pri vaľkaní by sa drobilo. Cesto z rúk som odstránila pomocou múky (nabrať trochu a ošúchať do misy) a nechala ho 2 dni postáť v chlade (môže sa aj 1, alebo viac, ale takto mi to prišlo také ideálne). Pred vaľkaním som cesto na chvíľku z chladničky položila na kuchynskú linku, nech maslo povolí a následne som ho vaľkala na cca 0,5cm pláty (mne sa ho podarilo rozvaľkať na tenšie – čím sú tenšie, tým su chrumkavejšie a čím sú hrubšie, tým sú mäkšie, nafufňanejšie, ale chutné a mäkké sú tak aj tak :-)). Dievčatá ich vykrajovali a ukladali na jemne pomaslovaný plech, následne mi ich Danielka potrela žĺtkom a piekli sme ich v rúre vyhriatej na 200st dozlatista. Odporúčam sledovať, netrvá to dlho, takže radšej nepíšem presný čas, občas na to pri ďalšom vykrajovaní hoďte očkom, je to do 10 minút, ono to hneď zbadáte, že už sú správne zafarbené :-)

Tip 1: je možné medovníčky potierať aj bielkom, vtedy sú matnejšie a krajšie na nich ukáže prípadné zdobenie. U nás sa nezdobí cukrovou polevou, pretože nám nechutí :-) Občas zdobíme orechami, tie k chuti medovníčkov veľmi pristanú.

Tip 2: minimálne zdvojnásobte, ideálne strojnásobte alebo až zoštvornásobte dávku :-) Z tejto dávky mi pri aj tenšom vyvaľkaní vyšli len necelé dva veľké plechy.

Tip 3: dám vám sem aj ten úplne pôvodný recept od mojej maminky, nech sa naň nezabudne ♥ Postup je presne ten istý. 160g med, 160g cukor, 120g maslo, 1/2 kg hladká múka, 1 káv. lyžička sóda bikarbona, 1káv. lyžička mletá škorica, 2 vajíčka.