10
Oct
2021
Odkedy sme sa nasťahovali na dedinku 12km od mesta z betónovej džungle klasického paneláka malomesta do malinkého dedinského domčeka v lone prírody v blízkosti krajského mesta, vnímam samé pozitíva tohto kroku. Nechce sa mi to tu teraz všetko rozpisovať, pretože by bol tento článoček nekonečný a iste si to dokážete predstaviť (aspoň teda tí, čo netúžite po pulzujúcom ruchu veľkomesta :-)). A to som vám ešte nespomenula fakt, že náš „dvor“ je zatiaľ len jeden úzky dlhý pás hrboľatej burinovej neobrobenej zeme s pár pichľavými šípkami, jednou zarastenou slivkou, štyrmi orechami napadnutými vrtivkou, jednou marhuľou, slivkou, ktorá sa kdesi v procese zmenila na mirabelku (do ktorej bola pravdepodobne kedysi zaštepená) a pár zakrpatenými stromčekmi, ktoré by chceli byť jablonkami, ale darí sa im to len tak-tak :-D ♥ No proste divočina, krásna a naša, ale divočina :-D ♥ S potenciálom! :)
Nuž. A napriek tejto skutočnosti vnímam obrovské výhody života v dome. V podstate mi prekážajú len dve veci: že sme ďaleko od našich rodičov (doteraz sme od nich žili tak 5, resp. 15 minút cesty autom) a deťom starí rodičia chýbajú, no a druhá vec sú tie týždenné až dvojtýždenne nákupy, pretože u nás na dedine je len jeden predražený dedinský obchod, v ktorom nakupujeme, len ak chýba niečo naozaj esenciálne. :) Nevravím, že je to tragédia, určite menšia než tá vzdialenosť od rodičov a aj to sa dá stále elegantne prežiť, ale občas ma to dostane do situácie, že napríklad jeden týžden nestihneme nákup, a potom, po pár vareniach, kedy miniem takmer všetky rozumné suroviny, ostanem pred posledným varením pred najbližším nákupom bezradne stáť pred špajzou, chladničkou, mrazničkou a potravinovou skriňou, čumím na poklady, ktoré ukrývajú a rozmýšľam, čo výživné, chutné a zaujímavé mám z toho vykúzliť, aby mi to ešte aj dievčatá zjedli a môj muž ma neprestal milovať :-D
V podobnej situácii som sa ocitla aj nedávno. V mrazničke osamotený lososový filet, v špajzi vädol karfiol a šúverili sa posledné zemiaky a v chladničke exspiroval biely jogurt (ktorý vždy kúpim v nádeji, že si ho pri večernom hlade otvorím, ale zatiaľ vždy vyhral Lipánek alebo ochutený smotanový jogurt a ja potom večne rozmýšľam, čo uvariť alebo upiecť, aby som exnutý biely jogurt spotrebovala :-)). Môj muž vyhlásil, že jeden filet z lososa je pre nás málo (zvyčajne varím na viac dní, nech mám čas sa venovať aj inému ako jedlu), no ja som skutočne nemala nič iné, čím by som v hlavnom jedle vyvážila bielkoviny, a tak som začala premýšľať o šialenom nápade, ktorý mi v mysli skrsol – a prečo by som toho lososa s karfiolom nemohla zapiecť na spôsob francúzskych alebo gratinovaných zemiakov? Predstavovala som si to, predstavovala, premieľala si v predstavách chuť na jazyku a povedala som si, že by to spolu mohlo celkom zaujímavo hrať. A hoci sa môj muž, keď som sa mu zverila so svojím nápadom, zatváril veľmi pochybovačne, a ešte aj obočie zodvihol, rozhodla som sa veriť svojej intuícii a ešte som si aj postup nafotila, keby náhodou motyka vystrelila a vyšlo to. A ono to naozaj vyšlo! Muž vylízal tanier každý jeden deň, ktorý sme zapekaný karfiol jedli, mojim deťom chutilo a ja som bola priam nadšená! :-) A tak, aj vďaka mojej prezieravosti s fotením, spisujem recept aj pre vás. A nemusíte variť len zo zvyškov zásob, oplatí sa suroviny nakúpiť aj cielene. :-) Nech sa páči, zoznam pre nákup ;-) :
Zemiaky som uvarila v šupke a nechala vychladiť. Karfiol som rozobrala na ružičky a naparila ho v mojom obľúbenom naparovacom hrnci, pričom do vody na spodku hrnca som vhodila sušené huby, bobkový list, nové korenie a 1/2čl soli. Parila som do zmäknutia karfiolu a odstavila. Lososa som osolila a okorenila a otočila na masle na panvici, cca minútku-dve z každej strany, kým sa zatiahol a začal sa rozpadávať. Zapekaciu misu z jenského skla som vymastila maslom. Vychladnuté zemiaky som ošúpala a nakrájala na 2-3mm krúžky a vystlala nimi spodok zapekacej misy. Na ne som rozprestrela uvarené sušené huby a na kocočky nakrájaný cesnak. Následne som zemiaky a huby zakryla vrstvou lososa, ktorého som rozobrala a povyberala z neho prípadné kosti. Na lososa som navrstvila parený karfiol a ten posypala nadrobno nakrájanou cibuľou. Poslednú vrstvu som vytvorila z krúžkov zemiakov, ktoré mi ostali. V miske som zmiešala jogurt so smotanou a vajíčkom, pridala som asi 8 lyžíc vody, v ktorej sa paril karfiol a varili sa huby (podľa chuti), pridala koreniny a soľ, poriadne metličkou zamiešala a rovnomerne preliala obsah jenskej misy. Piekla som odkryté v rúre rozhorúčenej na 180 stupňov asi 20 minút. Potom som zapečený karfiol posypala zmesou syrov a dala ešte zapiecť na pár minút, kým sa syr neroztiekol a spolu so zemiakmi nezačal jemne chytať farbu. Ak máte možnosť, ja som dala pod gril, ak nie, stačí aj obyčajne. Podávala som s polníčkom.
Ospravedlňujem sa, naservírovanú porciu som zabudla odfotiť, buď sme boli veľmi hladní, alebo bolo veľa hodín a naháňala som Danielku do jedla a na poobedný spánok :-) Veď viete, to sú tie pravé radosti zúfalých matiek, hehehe :)))
Vy sa nenechajte vyhodiť z konceptu a vychutnajte si ho v pokoji. Dobrú chuť! :-)
a vy práve čítate moje zápisky s postrehmi z každodenného boja s perfekcionizmom a z neho vyplývajúcej prokrastinácie a frustrácie, ktoré u mňa práve materstvom nabrali na intenzite. Ak to máte podobne, rada vás inšpirujem myšlienkami, čriepkami zo života i receptami a ešte radšej vás spoznám a skamarátim sa s vami, nech sme v tom spoločne :-). Keď sa zrovna neľutujem na MD, vytešujem sa mojich dvoch dcér a manžela, zaujímam sa o psychológiu vzťahov a výchovy, pečiem torty a vyváram mňamky, učím sa tvoriť nové veci, spoznávam svoju osobnosť a jej interakcie s okolím a hrdo nosím titul magistry farmácie.