14
Sep
2021
Máte aj vy také sklonky liet? Približne od polovice leta vás z každej strany zásobujú množstvom nadbytkov cukiet a vám už tečie aj ušami. Cuketa v polievke, cuketa v koláči, cuketa v hlavnom jedle, cuketa v prívarku, cuketa v kompóte, cuketa v zmrzline, cuketa v čokoláde... okej. Preháňam, nechala som sa uniesť :-)
Moja najvtipnejšia príhoda spojená s cuketou je, ako v jednu z najsilnejších cuketových sezón vystupujem z rodičovského auta pred domom mojej šéfky s taškou cukiet na darovanie v ruke, vidiac, ako z auta vedľa nás vystupuje istý pán doktor, náš kamarát, ako inak, než s taškou cukiet na darovanie v ruke :D Zvítali sme sa pred jej dverami, dobre sme sa všetci zabavili, tašky nechali šéfke, s jemne škodoradostným zámerom, aby aj ona s nami chvíľu zdieľala príjemnú letnú dilemu: kde som tú cuketu ešte nepoužila...? :D
Akokoľvek, odkedy vediem vlastnú domácnosť, ani jeden rok som nevynechala príležitosť ukuchtiť špecialitu mojej maminky – zapekanú cuketu. Priznám sa, ešte nikdy som ju neurobia rovnakú, pretože v zásade do nej pouzijem to, čo sa akurát nachádza v mojej domácnosti – bravčové, hovädzie, morčacie (alebo aj žiadne) mäso, mrkva, petržlen, čerstvé alebo sušené paradajky, huby, syry, hrášok, ryža, ... skutočne čokoľvek môžte použiť a skombinovať s touto šťavnatou tekvičkou a máte potenciál vyčarovať naozaj chutné, výživné a zdravé jedlo. Za tie roky som si overila, že ma zapekaná cuketa nemôže sklamať – a chutí aj mojim dievčatám. A môj muž si ju pravidelne aspoň raz za rok u mňa objedná.
Tentoraz som sa rozhodla ju pripraviť s pórikom (lebo kam dáte pórik, tam vám jedlo povýši na úplne inú úroveň), koreňovou zeleninou a mletým hovädzím mäsom (preferujem doma pomleté na sekáčiku, ale v tomto prípade som šetrila časom – občas, keď sú obe dievčatá doma a muž má veľa práce, urobím kompromis).
Cuketu som umyla, odrezala tvrdé konce, pozdĺžne prekrojila a vydlabala tak, aby pri šupke ostalo cca 1cm dužiny. Vydlabanú cuketu som napasovala do zapekacej misy z jenskeho skla, jemne osolila a okorenila. Vnútro cukety, keďže malo malé jadierka, som nakrájala na malé kocky (ak by dužina obsahovala veľké jadierka s tvrdou šupkou, tieto by som povyberala a vyhodila). Cibuľu som ošúpala a nakrájala na kocočky, pór som umyla a tiež nakockovala. Mrkvu a petržlen som očistila a nastrúhala, mrkvu na hrubo a petržlen na jemno. Vo woku som rozpálila olivový olej a do sklovita opiekla cibuľu. V priebehu som pridala pór, následne koreňovú zeleninu. Chvíľku som ich spolu popražila a ako posledné pridala mleté mäso. Nechala som zatiahnuť, pridala soľ (1-2čl, radšej menej, radšej na konci prisoliť), rascu, papriku a zaliala troškou vody (asi 1cm). Pod pokrievkou som podusila asi 15 minút, občas som pomiešala a sledovala, či sa voda veľmi neodparila. Nakoniec som pridala kurkumu a majoránku. Prebytočnou tekutinou som trošku podliala cuketu v zapekacej mise a do zmesi zamiešala 2 celé vajíčka. Cukety som naplnila kopcom. Piekla som zakryté do zmäknutia cukety, prikryla plátkovým syrom (môžte pužiť aj strúhaný alebo mozarellu) a odokryté ešte nechala zapiecť do sfarbenia syra. Podávala som s pečenými zemiakmi a zmesou listových šalátov.
Mňam!
a vy práve čítate moje zápisky s postrehmi z každodenného boja s perfekcionizmom a z neho vyplývajúcej prokrastinácie a frustrácie, ktoré u mňa práve materstvom nabrali na intenzite. Ak to máte podobne, rada vás inšpirujem myšlienkami, čriepkami zo života i receptami a ešte radšej vás spoznám a skamarátim sa s vami, nech sme v tom spoločne :-). Keď sa zrovna neľutujem na MD, vytešujem sa mojich dvoch dcér a manžela, zaujímam sa o psychológiu vzťahov a výchovy, pečiem torty a vyváram mňamky, učím sa tvoriť nové veci, spoznávam svoju osobnosť a jej interakcie s okolím a hrdo nosím titul magistry farmácie.