08
Dec
2022
Chodil u nás Mikuláááááš… A doniesol nám plné čižmičky dobrôt. Asi sme boli cez rok veľmi dobrí, topánky boli preplnené, že sladkostí ostane dosť minimálne na ďalšieho pol roka.
Teda mne a Ivanke určite. My sme tie typy, čo si sladkosti odkladajú “na horšie časy” a ujedáme z nich s rozumom, postupne. Ivanka má k svojim sladkostiam neobmedzený prístup už asi od 2,5 roka a viem sa na ňu spoľahnúť, že k nim bude pristupovať relatívne striedmo.
A možno nejaký ten čas vydržia aj Danielke; najmä z toho dôvodu, že som jej zatiaľ neponechala prístup k celej zásobe sladkostí, ale budem jej to dávkovať postupne. Tretinku si dala do svojej skrinky a trénuje aké to je, keď si niečo nechá na neskôr a aké, keď si všetko zblajzne naraz. Akurát som nechcela, aby potrénovala, ak by to zblajzla naraz skutočne VŠETKO - a tak sú zvyšné dve tretiny zatiaľ pod ochrannými krídlami jej starostlivej maminky :)
Danielka je totiž jasná krv môjho drahého muža, ktorý hneď v prvý deň zošrotoval 300g čokoládových tyčiniek (ktoré by mne vydržali minimálne 2 mesiace, ak nie viac :D ) a následne mi spokojne hlásil, že našiel svoj limit :D Aby potom dnes pokračoval. Mám pocit, že ten mikulášsky balíček chce poraziť do pár dní, možno sa bojí, že by niekto mohol byť rýchlejší, a tak nič nenechá na náhodu a otvára jednu sladkosť za druhou.
Teraz už rozumiem, prečo nechce, aby sme kupovali akékoľvek sladkosti - poviem vám, jemu je ich skutočne škoda, neviem, či si v tej rýchlosti niektorú z nich stihne skutočne vychotnať 😀
Každopádne iné som chcela.
Vidiac ten jeho jedálniček posledných dní, dostala som chuť mu ten príjem trošku vyvážiť zdravším smerom. Dnešný obed som preto poňala jemne asketicky - a vôbec to nevadilo, práve naopak, obed chutil, aj keď sme sa zhodli, že nebudúce patizón nahradíme batátom.
A zdravý obed sme po chvíli obaja jeden po druhom zavŕšili nenápadným šuchotaním plastových obalov. Však čo, aj ja môžem. Chvíľku s dobrou sladkosťou som si už vyprofilovala ako moju malú radosť - pokiaľ si ju doprajem vedome a s dobrým pocitom.
Ak si ju dávam s pocitom iným, to už svieti kontrolka a začínam sa v sebe hrabať, kde môže byť problém. Ale to je už asi téma na iný článok 🙂 Hrdinom dnešného článku je Šošovicový prívarok s pečenou zeleninou.
Prívarok:
Pečená zelenina:
1. Zemiaky som očistila a nakrájané na polmesiačiky uvarila v osolenej vode do polomäkka.
2. Šošovicu som cez noc namočila (vraj stačí aj 2-4h), vodu následne pred varením zliala a v novej jemne osolenej vode s troškou celej rasce varila do zmäknutia.
3. Medzitým som si očistila a nakrájala zeleninu - hokkaido a patizón na prúžky, cibuľu a cesnak na hrubšie prúžky.
4. Zeleninu a zliate polouvarené zemiaky som nasypala do misy z jénskeho skla, pridala olej, sójovú omáčku, jemne posolila a okorenila zmesou korenia na pečené kura a dôkladne zamiešala.
5. Piekla som pri 200st. do zmäknutia, krátko pred dopečením som pridala na prúžky nakrájaný kel, zamiešala ho medzi zeleninu a piekla ešte chvíľku pod funkciou grilu na mojej rúre (myslím, že by to šlo dopiecť aj klasicky, ale u nás máme radi zeleninu do chrumkava :) ).
6. Kým sa piekla zelenina, na masle som opražila nadrobno nakrájanú fialovú cibuľku a zamiešala ju do zmäknutej šošovice.
7. Múku a škrob som rozhabarkovala v troške vody, pridala k šošovici a nechala do zhustnutia povariť.
8. Šošovicu som dochutila sójovou omáčkou, octom, soľou, mletou rascou a korením, až kým som s chuťou nebola spokojná 🙂
9. Podávala som v hlbokom tanieri ako prívarok - prílohou bola dochrumkava upečená zeleninka.
Ako som už spomínala, najbližšie vynechám patizón a nahradím mrkvou alebo cviklou, alebo batátom, no varila som z toho, čo som našla doma - a patizónik bol ešte úroda z mojej záhradky, tak som ho tam šupla aj s porciou lásky :) Tak verím, že naše telá ocenia aj takto 🙂
Ako zmes na kura používam koreninovú zmes Davidkovo pečené kura, pretože mám rada tú jeho vyváženú chuť a vôňu - prisahám, že aj teraz, keď sa piekla moja zelenina, by si niekto pokojne pomyslel, že sa v rúre pripravuje kura - vyvoniavala nám celá kuchyňa :) Vy si môžete na zeleninku dať korenie, aké máte radi, prípadne kombináciu papriky, kari, sušeného cesnaku, rozmarínu, rasce, … Fantázii sa pri varení medze nekladú, naopak, je viac ako vítaná 🙂
Nech vám chutí a ste zdraví!
a vy práve čítate moje zápisky s postrehmi z každodenného boja s perfekcionizmom a z neho vyplývajúcej prokrastinácie a frustrácie, ktoré u mňa práve materstvom nabrali na intenzite. Ak to máte podobne, rada vás inšpirujem myšlienkami, čriepkami zo života i receptami a ešte radšej vás spoznám a skamarátim sa s vami, nech sme v tom spoločne :-). Keď sa zrovna neľutujem na MD, vytešujem sa mojich dvoch dcér a manžela, zaujímam sa o psychológiu vzťahov a výchovy, pečiem torty a vyváram mňamky, učím sa tvoriť nové veci, spoznávam svoju osobnosť a jej interakcie s okolím a hrdo nosím titul magistry farmácie.