Každodennosť

Mrazivé tvorenie jesenných zásob na zimu

Mám rada jeseň. Takto jednoducho, bez príkras to napíšem, tento fakt nepotrebuje zdobiť. Neviem, či je to tým, že som sa na jeseň narodila a od detstva som teda mala vždy neodškriepiteľný dôvod sa na ňu tešiť, alebo tým, že jej príchod je neklamným znakom, že sa blížia Vianoce, či len jednoducho preto, že konečne sa spolu s ňou po lete umúdria teploty a ja sa už nemusím variť vo vlastnej šťave :-) V podstate je to jedno, dôvody na lásku k jeseni by som mohla vymenúvať dlho – oberačky, moja najobľúbenejšia činnosť vo vinici (ktorá ma na starostlivosti o vinič, narozdiel od takého okopávania (bŕŕŕ), najviac baví, odkedy si pamätám), hrejivé lúče jesenného slnka, ktorým, narozdiel od tých letných, rada nastavím tvár a vdychujem ich vôňu zmiešanú s takou tou jemne mrazivou vôňou vzduchu s prísľubom zimy. Bavia ma aj skracujúce sa dni, ktoré ale ešte na jeseň nie sú prikrátke, no dosť na to, aby sme s deťmi stíhali zažiť romantiku súmraku ešte pred ich odchodom do postele. No a nehovoriac o najväčšom jesennom klišé – krásne sfarbenej krajine, tak typického obrazu, ktorý sa vybaví asi každému pri zmienke o jeseni. A aj mne a aj vám to sem napíšem, veď to sa nedá nespomenúť, keď už som sa tu neplánovane rozbehla s tými ódami na jeseň! :-)

Veď sa to ani inak nedá. Dnes pri oberaní šípok a zbieraní posledných orechov (mimochodom, tiež moja obľúbená jesenná činnosť, odkedy je môj svet mojím svetom – večne čierne ruky od šúpania ešte mladučkých orechov zo zelených ochranných obalov a následne ešte aj čerňava pod nechtom palca, keď som si lúpala aj samotný mladý sladučký voňavučký orech, aaaaach, dodnes neodolám!) sa nám naskytol takýto utešený pohľad:

a ten ma naladil na takú jesennú nôtu, že hoci som si sem sadla s tým, že vám opíšem perfektný spôsob, akým pre nás uchovávam jesenné poklady zo záhrady, a namiesto toho sa tu neviem prestať rozplývať o jeseni :-) Nuž, fokusovanie na činnosť nie je a nikdy nebola moja silná stránka, tak týmto tu asi chcem dokázať, že ešte v tom svojom sebaprijatí mám na čom popracovať :-)

Každopádne (teraz je toto ďalší pokus o zameranie pozornosti na môj pôvodný zámer :-)), pred pár dňami šli moji zlatí svokrovci neplánovane okolo, a tak sa zastavili – v zmysle klasického, keď nejde Mohamed k hore, dôjde hora k Mohamedovi, keďže sme pre chorobu, ktorá každý týžden prikvačí iného z nás, neplánovane neboli na návšteve u našich rodičov vyše mesiaca. A keď píšem zastavili, tak napriek tomu, že sme sa stretli len na dvore (prevencia), výsledok ich zastavenia vyzeral asi takto nejako:

Och!♥ Milujem to. Hoci pravdou je fakt, že svokrovci už vládzu každým rokom menej a je pravdepodobné, že frekvencia takýchto zásobovacích návštev bude stále klesať, ešte väčšou pravdou je, že som za každú jednu, ktorá sa v histórii nášho spolužitia s manželom odohrala, neskutočne vďačná a cením si ich všetky a každej som sa potešila a teším sa dodnes, keď mi pri nohách skončia takéto voňavé, chutné a zdravé farebné poklady akéhokoľvek ročného obdobia. Moji svokrovci sú dar – a nutne musím poznamenať, že aj bez darov výsledkov ich pilnej práce v záhrade. Tie sú len taký chutný podčiarkujúci bonus ♥

Tentoraz to boli, ako inak, poklady jesene. Jabĺčka, posledné hrozno, cuketa, tekvica hokkaido, jedlé gaštanyyy ♥, baklažány, cibuľa, vajíčka, špenát, pažítka a bylinky od výmyslu sveta… No a presne o posledných menovaných mal byť pôvodne tento článok, huráááá, dočkali sme sa! :-)

Uchovávanie byliniek v mraze

Dostala som posledné bylinky pozberané pred mrazom. Veľmi ma potešili najmä pažítka a kôpor, ale aj petržlenová vňaťka. Mám rada bylinky, pretože obsahujú veľa železa a na kôpor som sa naučila, keď sa mi narodila Ivanka, pretože zvyšuje produkciu materského mlieka. Jedla som ho na kilá, maminka moja ho zohnala od každého známeho a mne veľmi zachutil – ako čaj s medom, do tekvicového prívarku, alebo ako mliečna kôprová polievka, či omáčka k dusenému mäsku. Navyše má aj antimikrobiálne účinky podobné cesnaku, vysoký obsak vápnika a uľahčuje trávenie. Nemá chybu.

Čerstvý kôpor je ale najaromatickejší, čo znamená, že ak si jeho arómu chceme zachovať čo najdlhšie v roku, potrebujeme ho nejako rozumne uskladniť. Zbiera sa totiž 2x do roka, začiatkom leta a na jeseň a po odtrhnutí vydrží čerstvý v chladničke tak týždeň. Zvykla som ho sušiť, ale tak si zachováva len zlomok arómy. Maminka ma ale naučila malý trik: mrazenie.

V zásade môžte ísť na vec dvomi rôznymi spôsobmi, v závislosti od toho, na čo chcete kôpor použiť:

1. Omáčky, polievky: pokrájať čerstvý kôpor na malé kúsky, natlačiť ich do formy na ľad, zaliať vodou a nechať zamraziť. Potom kocky preložiť do sáčku alebo nádoby a po 1-2 podľa chuti dávkovať pri konci varenia do pripravovaných pokrmov

2. Nátierky, šaláty: kôpor natrhaný na trsy dať do nádobky a skladovať v mrazničke. Vyťahuje sa len potrebné množstvo a nakrája sa pred použitím ako čerstvý.

Rovnakým spôsobom skladujem aj pažítku, tú väčšinou nakrájanú na kúsky v malom zaváraninovom poháriku bez vody. Špenátové listy nakrájané na kúsky a rozdelené na množstvá potrebné na jedno varenie. Petržlenovú vňať aj v kockách, aj vcelku. Mám rada mať k dispozícii veľa možností, síce tým zaťažujem moju hlavu, ale posilňujem pocit hojnosti. Čo už so mnou :-)

Čo vy, odkladáte na zimu bylinky do mrazu, alebo je to pre vás nová informácia? :-)