Recepty

Mojich 10 zásad (dosť) zdravého varenia (a Sýta polievka zo suchého hrachu so pšenovými haluškami)

Sú dni, kedy máme s mužíkom chuť na niečo sýte a hrejivé, ale nemáme chuť na mäso. Takéto dni prichádzajú stále častejšie a za tie roky sme si už nespočetnekrát overili, že chutne sa dá napapať aj z jedla uvareného z rastlinných surovín. Odkedy máme deti, inak ako chutne to vlastne ani nejde, pretože tie dve degustátorky odhalia každú jednu chuťovú nezrovnalosť a náležite ju (negatívne) ohodnotia :-)

Variť chutne a zdravo sa snažím už vyše desať rokov, vlastne odkedy som sa osamostatnila. Za tie roky som zistila, aké nie moc dobré návyky, čo sa stravovania týka, som si odniesla z domu. Hoci musím aj jedným dychom povedať, že na vtedajšie pomery nám moja maminka zato relatívne zdravo varila. Mali sme vždy prísun domáceho mäska a zeleniny a ovocia, akurát to bolo také menej pestré, viac múčne a sladké a trošku technologicky menej zdravo upravené, ako to preferujem teraz. Vraj také nám chutilo, ale nepamätám si, že by sme iné poznali :-)

Napriek tomu polievka zo suchého poleného hrachu bola súčasťou nášho jedálnička. Nepamätám si úplne presne, ako ju maminka robievala, ale viem, že mi veľmi chutil ten jemne tvrdý hrášok a vždy som sa tešila, keď ju raz za čas pre nás pripravila ♥
Keď dnes varím akékoľvek jedlo, už sa naň neviem pozerať iba ako na nejakú nutnosť, alebo zdroj pôžitku. Samozrejme, uvedomujem si aj tieto dva jeho dôležité aspekty a prihliadam na ne, no oveľa dôležitejšie je pre mňa, aby sme prostredníctvom neho dali do našich tiel látky, ktoré budú pre ne palivom, dobre sa im budú tráviť a získajú z nich všetko potrebné pre ich rast, fungovanie a výkony.

Budem sa opakovať, ale s narodením detí sa táto moja priorita nezmenila, práve naopak.

Chvíľku, najmä so zavádzaním príkrmov pri mojej staršej dcérke, sa zo mňa stal fanatik.

Rýchlo som však prišla na to, že ten fanatický prístup so mnou absolútne nerezonuje. Keďže jedlo nebolo jediné, pri ktorom som mala tendenciu sa k fanatickému prístupu utiekať, časom som zistila, že sa stávam otrokom zdravého jedla, ekoprístupu, rešpektujúcej výchovy a kontaktného rodičovstva. A to mi veru na pohode nepridávalo, hoci presne tú som si od toho celého sľubovala.

Čo vám budem hovoriť, zúfalé činy zúfalej matky :-) Ktorá sa nemala o koho oprieť, pretože neverila sama v seba :-)

Postupne som ale prišla na to, v čom sa cítim dobre a v každom prístupe som si začala osvojovať to svoje, čo mi dávalo zmysel a pri čom som pomyslene tak vnútorne zasvietila. Čo sa stravy týka, pre mňa sa časom vykryštalizovalo pár zásad, ktorých sa snažím držať pri varení akéhokoľvek jedla a ak sa mi to aspoň čiastočne podarí, snažím sa byť vedome spokojná so svojím výkonom (nakoľko splním podmienku, že v pri danom varení urobím najlepšie, ako viem :-)). A tu sú (tie zásady):

1. Zelenina tvorí najväčší objem váry, obmieňať druhy

2. Pri každom jedle dbať, aby obsahovalo nejakú formu bielkovín

3. Soliť čo najmenej a radšej dosoliť ku koncu (chuť soli je vtedy výraznejšia a stači jej použiť menej)

4. Radšej dochucovať širokým spektrom byliniek a korenín ako soľou

5. Typické jedlá slovenskej kuchyne variť sporadicky a aj vtedy ich odľahčovať a obohacovať niečím výživným, prípadne skombinovať s ľahkou zeleninovou polievkou

6. Dbať na kombináciu polievky a hlavného chodu, aby spoločne vytvárali plnohodnotnú stravu (t.j. snažím sa nekombinovať mliečnu polievku so sviečkovou omáčkou, gulášovú polievku s pečenou krkovičkou, zemiakovú polievku s dukátovými buchtičkami, či šošovicovú polievku s fazuľovým prívarkom, a pod. :-))

7. Používať rôzne druhy obilnín, ideálne celozrnných, pšeničnú múku nahradiť špaldovou

8. Nepoužívať stužené rastlinné tuky, radšej rôzne druhy olejov, maslo, bravčovú a kačaciu masť, prípadne ghí; podľa toho, čo sa kam hodí na základe vlastností

9. Používať plnotučné mliečne výrobky :-)

10. Používať čo najmenej údenín a spracovaných potravín (s výnimkou tých doma zavarených)

(11. Uprednostňovať parenie, varenie, blanšírovanie, dusenie pred pečením a pečenie pred vyprážaním)

Opakujem. Tieto zásady sú tie, ktoré rezonujú so mnou, na základe informácií, ktoré mám načítané ešte z čias písania mojej diplomovej práce o parenterálnej výžive, súčasťou ktorej bola aj časť o vyváženej strave, potom z rôznych kníh, ktoré sa za tie roky nahromadili na mojej poličke, plus z dvoch overených blogov, ktoré ma baví už dlhé roky sledovať – Terapia jedlom a Tinkine recepty. Zásady neviem podložiť žiadnou konkrétnou štúdiou, určite majú mnohé medzery a nie sú všeobecne aplikovateľné pre každého (už len prihliadnuc na rôzne diagnózy a intolerancie), ale takto sa dostali pod kožu mne, takto sa v rámci ich mantinelov sebavedomo pohybujem okolo mojich hrncov po kuchyni a hádžem do nich rôzne kombinácie surovín a vyváram z nich naše jedlá, ktoré chutia mojej rodine a z ktorých mám(e) dobrý pocit :-) A to je pri jedle to podstatné, nie? :-)

Poteší ma, ak niekoho inšpirujem pri varení ozdravených jedál s navýšenou výživovou hodnotou bez nejakého stresu a zháňania komplikovaných exotických surovín, bez vynechávania dôležitých zložiek potravy, ale možno zároveň aj pri jemnom obmedzovaní mäsa :-) Pretože toto je to, čomu verím, že má zmysel a je dôležité.

Polievka zo suchého hrachu má všetko, čo považujem za dôležité, aby obsahoval výživný pokrm. Hrach je zdrojom bielkovín, rascu, bobkový list a majoránku pridávam pre jeho ľahšiu stráviteľnosť. Pór, mrkva, petržlen a cesnak sú zeleninovým zdrojom vlákniny a vitamínov, pšeno a špalda zastupujú (poly)sacharidovú a bielkovinovú zložku obilnín. Mlieko som pridala ako zdroj vápnika a bielkovín, ale je možné ho nahradiť aj vodou, vtedy je polievka vhodná aj pre vegánov. Čo sa kurkumy týka, rada ju používam všade, kam sa hodí (a je naozaj málo jedál, kam sa nehodí :-)), jednak krásne zafarbí pripravované jedlo a dodá mu zaujímavú chuť, jednak má zdravotné benefity – najmä antioxidačný a protizápalový. Nuž a viete, čo je na tejto polievke najlepšie? Že vynikajúco chutí a zjedli ju aj moje dcéry a manžel si 2x nabral. Nie je o čom, musím sa o ňu podeliť! :-)

POLIEVKA:

• 250g suchý hrach polený
• 1/2ks pór (biela aj zelená časť)
• 4ks mrkva
• 1ks petržlen
• 1/2čl rasca celá
• 1/2čl kurkuma mletá
• 1čl paprika mletá sladká
• 2ks bobkový list
• 1/2čl majoránka
• 1/2čl rasca mletá
• 1-2čl bylinky do polievky sušené
• 3ks cesnak strúčiky
• korenie 3 farieb
• soľ

HALUŠKY:

• 5PL pšeno
• 3-4PL múka špaldová
• 1čl petržlenová vňať
• mlieko
• soľ

POSTUP:

1. Večer pred varením som hrach nasypala do misky a zaliala vodou. Nechala som ho v nej cez noc, čo je ideálne, ale ak nemáte toľko času, namáčať by sa mal aspoň 2h pred varením.

2. Ošúpala som mrkvu a petržlen a nakrájala na malé kocky

3. Pór som pokrájala na pásiky a osmahla na masle (pri vegánskej verzii je možné aj na oleji)

4. Keď pór začala chytať farba, zliala som vodu z hrachu a pridala ho do hrnca k póru

5. Pridala som celú rascu, červenú papriku a cca 1čl soli a chvíľku ešte popražila

6. Zaliala som zmes studenou vodou, pridala bobkový list a priviedla k varu.

7. Keď bol hrach takmer mäkký, nasypala som do polievky mrkvu a petržlen a nechala variť

8. Medzitým som na elektrickom kávovom mlynčeku pomlela pšeno, pridala k nemu múku, soľ a petržlenovú vňať a toľko mlieka, aby vzniklo cesto približne konzistencie mäkšej plastelíny.

9. Keď polievka začala vrieť, tvarovala som z cesta malinké guľaté halušky a rovno ich hádzala do polievky

10. Varila som do zmäknutia hrachu, zeleniny a halušiek a ku koncu dochutila soľou, majoránkou, zmesou byliniek do polievky, kurkumou, korením a mletou rascou. Krátko pred odstavením polievky som pridala pretlačený cesnak.

Nech vám chutí!