Malé radosti

Môj prvý rok v záhradke - pestovanie vo vyvýšených záhonoch

Konečne prichádza jar - voňavá, učvirikaná, pulzujúca, hrejivá - a s ňou aj ďalšia záhradkárska sezóna. Nie, že by som seba nazývala honosne záhradkárkou, ale minulý rok sme na našom novom veľkom pozemku nesmelo začali s pár krokmi, a tak so zvedavosťou vyzerám, čo nám prinesie nadchádzajúca.

Tento rok som snívala o skleníku, ale môj muž je názoru, že je už neskoro, tak si možno budem musieť počkať ešte rôčik. A možno začneme neskôr, takže ešte všetky nádeje nevzdávam, veď aj ten minulý sme sezónu začali až koncom mája, a nebolo to úplne márne.

Som spomalená, zaseknutá. Minulý rok som bola koncom zimy v rozbehu, mala som podnikateľský plán, chcela som si užiť posledný rok materskej dovolenky, založiť záhradku, zveľadiť pozemok. Všetkému spravila rázny sek ruská invázia na Ukrajinu, ktorou započalo moje mesačné zastavenie akejkoľvek činnosti mimo prežívania a veeeeľmi veeeeľmi pomalý, pozvoľný rozbeh, pričom stále nie som na svojej predinvázenj rýchlosti (ktorá, ako viete, tak či tak nebola nejaká závratná :D ). (Ak sa pýtate, čo sa stalo - sama pre seba som si to zhodnotila tak, že moja amygdala, keďže útok ani útek neprichádzali do úvahy, ani nedávali zmysel, zavelila aspoň na utrnutie - a môjmu telu a mysli trvalo dlhé mesiace, kým sa “odstrnuli”, no ten rok mi už nik nevráti - rovnako, ako ho nik nevráti Ukrajine. A navyše - ešte zďaleka nič nekončí 😕).

A tak sa stalo, že namiesto marca sa u nás vyvýšené záhony a hriadky zakladali v máji. No čo, aspoň sme spravili experiment - a teda hodnotím ho ako celkom úspešný, vďaka ktorému som už tento rok o pár krokov napred a bohatšia o pár skúseností. Som rada, že sme si nepovedali, že je neskoro a že to odložíme na tento rok. Teším sa, čo nové sa naučím(e) tentoraz 🙂

Zakladanie vyvýšených záhonov

Nebudem tu úplne rozpisovať výhody alebo nevýhody vyvýšených záhonov, internet je toho plný a prišla som na to, že pokiaľ len nemáte pozemok celý zaliaty betónom, kde nič iné ako vyvýšené záhony do úvahy neprichádza, stále sa nájde niekto, kto sa bude pýtať, či to ozaj bolo nutné. Nuž, nebolo. Ale veľmi sa mi to páči a robí mi to radosť 😍

Záhony sme si dali vyrobiť a doniesli nám ich okolo Veľkej noci, čiže v apríli. Kým som si načítala všetku teóriu a premyslela, ako to celé poňať a kým som našla v sebe dostatok energie a odhodlania, bolo 19. mája.

Práce zahájené (19.05.2022)

Vlastne sem asi v bodoch napíšem, akým spôsobom som/sme postupovala/i:

1. Našli sme vhodné miesto, odstránili burinatý porast a keďže máme pozemok vo svahu, pomocou vodováhy sme ho vyrovnali do roviny

2. Na spodok záhonov sme pribili pletivo proti hlodavcom

3. Podložili sme drevený rám kamienkami, ktoré som mesiace prácne zbierala zo zeminy, ktorá ostala po vykopaní základov nášho domu, a ktorou nám vyrovnali časť pozemku, kde plánujeme mať trávnik pre hry našich dievčat 🙂

4. Na dno záhonov som dala kartón, naň som nastrihala hrubšie konáriky, vzápätí aj menšie (bol to klasický odpad zo záhrady, ktorý môj muž vystrihal z kríkov). Konáre zabezpečujú dobrú cirkuláciu vzduchu, odvádzajú prebytočnú vodu a keď sa postupne rozkladajú, vraj zohrievajú záhon aj o 5 stupňov.

5. Konáre som prikryla pokosenou trávou, a odpadom z kuchyne, naň som navrstvila kompost

6. Poslednou vrstvou bola zemina, do ktorej som rastlinky vysádzala.

Samotné zakladanie bol viacdňový proces, nakoľko som vždy jednotlivé vrstvy poliala a nechala usadiť. Niektorí odporúčajú tento proces spraviť už na jeseň, aby záhon odležal, ale my sme na jeseň ešte o záhonoch ani nechyrovali, tak sme robili s tým, čo sme mali 🙂 A na odležanie nám tým pádom musela stačiť noc 😀

Na rad prišla vodováha (20.05.2022)

Mala som výdatnú pomoc 😀(20.05.2022)

Kompost sme mali z mestskej kompostárne, dávajú kompost, ktorý vzniká z vyseparovaného kuchynského odpadu (hnedé nádoby), zdarma občanom. Časom si chceme založiť kompost vlastný, ale v tomto období sa nám táto služba veľmi, veľmi hodila ♥

Pomocníčky toho mali zavše dosť, tak sa šli posilniť (24.05.2022)

A už nič nestálo v ceste napĺňaniu záhonov - kartón, konáre (25.05.2022), tráva, kompost, zemina.

Naplniť záhony konármi mi chvíľu trvalo, aj sa mi 26.05.2022 na mojej jemnej netrénovanej ručičke pľuzgierik urobil 😢 🤣

Naveľa ale prišla na rad aj tráva (27.05.2022) a kompost (28.05.2022):

A 29.05.2022 boli záhony pripravené na sadenie:

Výsadba

Výsadba teda začala až 30.05., čo je skutočne neskoro, a tak sme zmeškali jarnú cibuľku, hrášky, reďkovky, … Na to sa vyslovene teším tento rok, už aby bol marec ☺️ My sme však ešte mali dosť času vysadiť jahody, uhorky, melóny, pažítku, tekvice, paradajky, papriky a baklažány, ktoré sme predpestované dostali od našich maminiek ♥ 🙂

A tak začala sa časť, ktorú, samozrejme okrem zberu, mám na zahradníčení najradšej ♥

Špinavá ruka, pretože mne sa v rukaviciach veľmi nepohodlne záhradničí 🙂 Ale mám na to trik - pred odchodom do záhrady si natriem ruky tekutým mydlom od Eurony a to mi na koži vytvorí niečo ako ochranný film. Následne, keď si ruky umývam tým istým mydlom, špina ide jednak dole oveľa ľahšie a jednak nemám ruky také vysušené. (Ak by vás zaujímalo viac, pokojne ma kontaktujte, budem sa tešiť, na toto mydlo totiž nedám dopustiť 🙂)

1. Júna bolo dielo dokonané, pribudli bylinky:

Úroda

A začalo sa obdobie polievania a čakania 🙂 Na moje počudovanie - to čakanie nebolo až také dlhé, už 4. júna vykukli prvé rastlinky - uhorky, cvikla a špenát:

15. júna bola záhradka už celkom pekne rozbujnená, dokonca sme nečakane mali aj jednu červenú jahodu (nerátala som, že by jahôdky zarodili už hneď prvý rok, o to viac nás potešila):

Bolo úžasné si 10. Júla natrhať bylinky v záhradke a uvariť si čajík ♥

Koncom júla, konkrétne 21. júla, už bol v záhonoch čulý rast a ruch - nechtíky lákali včielky, baklažán kvitol nádherným lilavým kvetom, bylinky rozbujnené, paradajky a melóny súce na zber:

A skutočne - na druhý deň sme zbierali našu prvú úrodu žltých melónov ♥ A k nim bylinky, šalát a cviklové listy 😋🙂 (obr. Zahony 22.07. Uroda bylinky a uroda)

A úrodu sme si užívali celý júl:

A aj august:

Ale aby som sa netvárila, že bolo všetko ružové, 12.augusta mi do záhradky zasiahla perenospóra a zničila všetky uhorky a niektoré paradajky mi takto posmutneli:

Nuž čo, aj to patrí k záhradničeniu. Poučenie: uhorky siať a sadiť menej husto, aby pri polievaní som nezasiahla listy, nuž a paradajka a baklažán, ktoré mi postupne vädli - pri upratovaní záhonov na jeseň som zistila, že mi ich korene obžúvali pandravy chrústa, s čím neviem, čo spravím, keďže chémiu použiť nechcem. Uvidíme, čo bude tento rok, pár som ich vyhádzala, som zvedavá koľko ich prezimovalo, keďže mrazivé dni tejto zimy, žiaľ, môžem porátať na prstoch jednej ruky…

Napriek tomu sme však úrodu paradajok z niektorých kríčkov oberali ešte aj v septembri (fotka je z 18. septembra):

A keďže sme mali teplú jeseň, tak úroda vydržala aj v októbri (paradajky zo 16.októbra, bylinky z 28. októbra):

Nuž a čo ma najviac prekvapilo, dokonca ešte aj v novembri. 17. Novembra, pred prvými mrazmi v zime 2022/2023 som pozbierala posledné paradajky a bylinky. Mnohé paradajky boli ešte nezrelé, a tak som ich naukladala do zaváraninových pohárov, prikryla skrčeným novinovým papierom a na okennom parapete nechala dozrieť. Skvelý trik, ktorý ma naučila moja maminka 🙂

Zhrnutie

Moju prvú záhradkársku sezónu hodnotím ako úspešnú. Niečo som sa naučila, niečo sa podarilo, niečo menej, ale s deťmi a mužom sme mali každý deň čerstvú, priamo odtrhnutú zeleninku a takej sa obsahom vitamínov a telu prospešných látok žiadna iná nevyrovná ♥ A navyše - záhradka ma ťahala von. Dávala mi zmysluplný dôvod tráviť vonku čas, kochať sa, tešiť sa, pozorovať, smútiť, radovať sa, ísť ďalej, plánovať, realizovať, fyzicky makať, aj v zeleni oddychovať a pookriať. Cítim, že som tam doma a na správnom mieste ♥

Ako som už písala - teším sa na tú nadchádzajúcu záhradkársku sezónu a už teraz vítam, čo mi do života prinesie ♥ Ktovie, možno napokon aj ten skleník 😀