04
Nov
2021
Moja duša... spieva, keď sa jej dotkne obrovský talent, ktorý je manifestovaný svetu v jeho najčistejšej podobe. Spieva, keď precíti harmóniu, nehu, perfektnú dokonalosť, súzvuk, originalitu, hĺbku. Zimomriavky, zastavenie, zavreté oči, ťažký nádych cez stiahnuté hrdlo do hrudníka a pomalý, oslobodzujúci výdych... Pri otvorení oči vnímam, že je pre moju dušu svet zasa o niečo krajšie miesto, pretože mala aspoň na malú chvíľku možnosť dotknúť sa... svojho Raja :-)
Jedno takéto pozvanie som prijala niekedy okolo roku 2013, keď sme ešte s mojím mužom počúvali rakúske rádio FM4 ako najnajnajlepšie široko-ďaleko a lovili skladby, ktoré rozhodne chceme počúvať minimálne do konca života a vytvárali tak náš súkromný, a zároveň svadobný playlist :-) Nepamätám si presne okolnosti, za akých to prebehlo, pamätám si len ten pocit. Hlas Evy Umbauer, taký jemný, tlmený a mäkký, ostro kontrastujúci s tvrdosťou nemčiny, ktorou hovorila (a preto sme jej ani slovko nerozumeli, no hrala tak dobre, že sme si ju každý pondelok o 22:00 napriek tomu zapínali), potom tíško, do neho pár gitarových akordov - a dva nežné hlásky preleteli éterom, svet sa na chvíľu prestal točiť, moja duša začala spievať s nimi a mojím stiahnutým hrdlom len s ťažkosťami prechádzali nádychy... Ešte nikdy predtým, a ani potom, som nebola pozvaná do raja tak nádherným, melancholickým spôsobom... Nedalo sa odolať.
Toto vydanie relácie sme si napokon vypočuli aj z podcastu, nakoľko pri tom nedýchaní sme nestihli zachytiť, kto nás to vlastne tak sladko do toho raja volal. To Evino nežné „Lily and Madeleine“ mi dodnes znie v ušiach vždy, keď to vidím napísané.
Lily a Madeleine sú sestry z americkej Indiany. Podľa toho, čo sa o nich dá dohľadať, spievať spolu začali na strednej škole, nahrávali sa pri tom na videá a zverejňovali ich na YouTube. Dnes je to už relatívne častý spôsob, ako sa dostať do povedomia, ale cca desať rokov dozadu tento boom ešte len začínal. Každopádne dve tínedžerky a súzvuk ich hlasov (našťastie) neostali bez povšimnutia a ako to už býva, všimol si ich producent, pomohol im nahrať EP a to spustilo kaskádu procesov, ktoré viedli k vytvoreniu folk popového dua Lily & Madeleine a vydaniu (zatiaľ) 4 štúdiových albumov, z ktorých (zatiaľ) posledný vznikol v roku 2019.
Čo je na sestrách Lily a Madeleine zaujímavé, či povedala by som, že priam až čarovné, výnimočné, je sesterský súzvuk hlasov. Tým, že sa ich hlasy podobajú, znejú spolu veľmi harmonicky, dopĺňajú sa vo výškach a hĺbkach, kĺzajú jeden po druhom, navzájom sa zdobia, pozdvihujú a vyvažujú, a pri tom všetkom vyvolávajú pocit hravosti, ľahkosti, akoby bolo úplne prirodzené spievať s takou čistotou, bez chybičky. Nuž, pre Lily a Madeleine evidentne je :-) Hlasy používajú sebavedomo, ako hudobný nástroj, ktorý presne vie, čo robí – svojou silou a krehkosťou, jemnosťou zároveň, sa priamo dotýkajú toho najpodstatnejšieho - srdca poslucháčov.
Dnešnú malú hudobnú radosť venujem ich skladbe Paradise, ktorá bola mojím prvým dotykom so sestrami. Paradise, čiže raj, je jedným z prvých singlov, vyšiel im v roku 2013 na prvom albume, ktorý nazvali jednoducho - Lily & Madeleine. To, čo ma na skladbe zaujalo, je plnosť súzvuku hlasov, ktoré ako jediné vypĺňajú skladbu, pretože sú doprevádzané len jednou gitarou. Napriek tomu nemám pocit, že by skladbe niečo chýbalo. Naopak, je dokonalá. Dokonalá vo svojej jednoduchosti a priamočiarosti, necháva rozprávať talent a dáva mu vyniknúť. Taká tá, pri ktorej sa svet na pár krátkych minút prestáva točiť a jediné, na čom záleží, je tu a teraz.
„I´m ready to live, not ready to die.“
Skladba je vo svojej podstate naozaj jednoduchá, trikrát zopakovaný pútavý refrén, ktorým zároveň začína aj končí, medzitým jedna jediná sloha a jeden mostík. Občas v dvojhlase, občas na chvíľku sa hlasy v melódii spoja a znejú takmer unisono, aby sa opäť rozpojili, potom na chvíľočku každá zo speváčok zaspieva kratučké sólo, pričom na prvé počutie ani nie je jednoduché rozoznať, že to nespieva jedna a tá istá, aby sa k nej tá druhá opäť hneď pridala a v dokonalej harmónii spolu predviedli dokonalú symbiózu. Snažím sa, ako viem, ale vôbec sa mi nedarí tú krásu opísať v slovách, tú krásu treba počuť a precítiť ♥
Nuž a nesmiem opomenúť ani príjemne lyrický text. Zase raz mám svoje obľúbené pasáže. Jednu som už dala do úvodzoviek vyššie, tú mi robilo dobre počúvať, keď som bola v štádiu života, kedy som v ňom skutočne nenachádzala zmysel, nechápala som, čo tu na tomto svete vlastne robím. „I´m ready to live, not ready to die“ som spievala na plné hrdlo s Lili a Madeleine a na tú chvíľu mi pomáhali tomu uveriť. A naozaj, stále častejšie mám pocit, že som skutočne pripravená žiť :-) Ale to som odbočila. Druhá takáto pasáž je vlastne celý refrén a najmä jeho: „Let the moon bathe us in its light“♥, ktoré celej piesni dodáva tú správnu melancholickú príchuť. Veľmi, veľmi podarený počin, vskutku.
„Run away with me tonight
Let the moon bathe us in its light
Come on I'll take you to paradise, to paradise
Run away I sing in my sleep
All I've ever known are these tangled rhymes
I have only walked these streets
And everyone I know I have seen go by
Run away with me tonight
Let the moon bathe us in its light
Come on I'll take you to paradise, to paradise
I've worn out my welcome, spent all my time
I'm ready to live, not ready to die
How can it be that nothing's yours, and nothing's mine, mine
Run away with me tonight
Let the moon bathe us in its light
Come on I'll take you to paradise, to paradise“
Paradise na mňa pôsobí ako pozvanie k snovému úteku z reality všedných dní, zo sivého prežívania do útržkovitých striebristých zábleskov príjemných chvíľ. A je pekné, že táto skladba je v skutočnosti realita. Že skutočne vznikla a vnáša radosť do sivých všedných dní a robí z nich tie s jemným striebristým popraškom, v ktorých možno nesvieti slnko, ale to len preto, že je noc a prím hrá jeho žiarivé svetlo, odrazené od mesiaca v splne. A ten veru tiež dokáže vyvolať peknú kôpku príjemných pocitov!
Tak, nech sa páči, pohodlne sa usadťe, uistite sa, že sú všetky potreby vášho tela naplnené (teda že nemusíte cikať, piť, ani hladní nie ste :-) ), uvoľnite sa, zavrite si oči a poďte si to pozvanie do raja precítiť sami:
♥
A že ste to vy, tak ešte raz a mimo štúdia :-)
Tak čo, pozvanie prijímate? Ja definitívne! :-)
a vy práve čítate moje zápisky s postrehmi z každodenného boja s perfekcionizmom a z neho vyplývajúcej prokrastinácie a frustrácie, ktoré u mňa práve materstvom nabrali na intenzite. Ak to máte podobne, rada vás inšpirujem myšlienkami, čriepkami zo života i receptami a ešte radšej vás spoznám a skamarátim sa s vami, nech sme v tom spoločne :-). Keď sa zrovna neľutujem na MD, vytešujem sa mojich dvoch dcér a manžela, zaujímam sa o psychológiu vzťahov a výchovy, pečiem torty a vyváram mňamky, učím sa tvoriť nové veci, spoznávam svoju osobnosť a jej interakcie s okolím a hrdo nosím titul magistry farmácie.