16
Jan
2022
Sú dni, kedy ma pohltí čerňava môjho myšlienkového prúdu a ten ma celú zmetie. Hoci sú dni, keď mám dosť energie sa vymaniť, sú aj dni, kedy ma moje myšlienky celú strhnú. A tak je to aj teraz, štvrtý deň prežívam prepad, najsilnejší za posledný rok a ja sa nestačím diviť, čo sa to deje. Ale už vidím svetlo na konci tunela, vraj by to malo byť svetlo vo mne, po ktorom by som sa mala obzerať, ale ak náhodou v tieto dni vo mne nejaké svetielko horí, je to naozaj len plamienok, ktorý má čo robiť sám so sebou, aby nezhasol, nie ešte aby presvetloval nejaké tunely :-)
Smejem sa. Už je to asi na dobrej ceste, keď si tu robím žartíky zo svojho svetla. Humor a žarty, v ktorých často ostávam mojím okolím nepochopená, bývajú pre mňa znakom, že sa moja vnútorná špirála roztočila smerom nahor.
Ale včera, ach, včera. Bola som na podlahe, obrazne aj doslova, doteraz sa z toho spamätávam. Odniesla si to moja domácnosť, môj manžel, moje deti, dokonca aj môj dobrý pocit z dobre vykonanej práce za posledný rok. Akoby sa za dva dni rozbilo všetko, čo som vybudovala.
Našťastie to boli len myšlienky a našťastie si viem vybrať, či im chcem dávať pozornosť, alebo nechcem. A našťastie, že keď aj napriek tomu, že už dlhšie viem, že to takto funguje, mám občas pocit, že sa nevládzem pozerať inam a najradšej by som sa na všetko vykašľala a nechala sa myšlienkami strhnúť a unášať, mám záchrannú sieť ľudí, ktorí mi to (aj proti mojej vôli) nedovolia. Týmto im moc ďakujem, že im na mne záleží, že vo mne to svetlo vidia, hoci aj je predo mnou (zatiaľ) ukryté ♥
Včera som to počas dňa skúšala ustáť rôznymi spôsobmi. Jeden z nich bol aj dosť praktický, cez moju najväčšiu malú radosť – pečenie. Pri decembrovej chorobe nám v domácnosti spolu s vianočnými darčekmi od mojej sestry a švagra pristála aj plná prepravka banánov, mandaríniek a citrónov. Banány a mandarínky si už ani nepamätáme, že boli. Citróny sa ale u nás, žiaľ, netešia ktovieakej obľube, navyše na ne stále zabúdam, že ich máme, preto sa ešte včera na mňa 6 kúskov vyčítavo pozeralo z prepravky v špajzi.
A tak som sa rozhodla myseľ využiť na niečo kreatívne, nech aspoň na chvíľku prestane vymýšľať katastrofické scenáre a spôsobovať vo mne emočné búrky :-) A dostala za úlohu, nech ma „zbaví“ aspoň polovice zvyšných citrónov, nech nemám ešte k tomu celému aj zlé svedomie, že som ich nechala splesnivieť, veľmi nerada plytvám jedlom :-)
Výsledkom je táto moja ľahučká bábovka s naozaj výrazne citrónovou chuťou i vôňou a jemne makovým podtónom. Je naozaj netradičná a zaujímavá a mne osobne by sedela aj zjemnená kopčekom šľahačky. Hoci manžel tento môj pocit nezdieľal, obaja sme sa zhodli na predstave kombinácie s kopčekom vanilkovej zmrzliny. Keďže je ale január, žiadna zmrzlina sa u nás nevyskytuje, a tak sme si na nej pochutili len s čajom, prípadne mliekom alebo kakaom, podľa preferencií jednotlivých členov našej domácnosti. A do druhého dňa jej takmer nebolo, ostal len malilinký kúsok a absenciu zmrzliny nikto nereklamoval :-)
Musím povedať, že našťastie, pretože moja emočná búrka po malej prestávke včera pokračovala ďalej. Hoci – v miernejšej intenzite ♥ Stále hovorím, že moje malé radosti sú ako zázračné skoby, ktoré postupne vyčarúvam a po ktorých sa pomaly šplhám z Priepasti :-) A včera sa mi to opäť raz potvrdilo ♥
Čo hovoríte na skutočne CITRÓNOVÚ bábovku? Vyskúšate? ;-)
1. Vajíčka som rozdelila na bielka a žľtka a bielka som vyšľahala so štipkou soli
2. Maslo som rozpustila a nechala mierne vychladnúť
3. Žľtka, šťavu z 3 a kôru z 1 citróna, acidko a mierne vychladnuté maslo som zmiešala spolu s cukrom
4. Mak som pomlela a zmiešala s múkou a kypriacim práškom do pečiva
5. Sypkú zmes som postupne primiešavala som mokrej zmesi
6. Nakoniec som zľahka vmiešala vyšľahané bielka
7. Vzniknuté cesto som naliala do silikónovej formy na bábovku
8. Piekla som na 175st. asi 45 minút, kým bábovka nevoňala a pri skúške so špajdlou táto ostala suchá
9. Bábovku som vyklopila a posypala práškovým cukrom
TIP: podľa mňa by to šlo aj s obyčajným kyslím mliekom, či kefírom, v tom prípade by som ale pridala aspoň 50g a vanilkový cukor
A pridám aj jednu pesničku, ktorá mi z Priepasti tiež ako jedna z mnohých často pomáha ♥ Je to síce „len“ coververzia, ale jej energiou sa rada nechávam strhnúť a vytrhnúť :-)
Toto bol asi najčudnejší úvod k receptu, aký som kedy napísala :D Ale veď všetko raz treba vyskúšať, no nie? :D Ktovie, čo nás ešte čaká, hehe :D
Ale zrazu sa cítim lepšie, ďakujem ♥
a vy práve čítate moje zápisky s postrehmi z každodenného boja s perfekcionizmom a z neho vyplývajúcej prokrastinácie a frustrácie, ktoré u mňa práve materstvom nabrali na intenzite. Ak to máte podobne, rada vás inšpirujem myšlienkami, čriepkami zo života i receptami a ešte radšej vás spoznám a skamarátim sa s vami, nech sme v tom spoločne :-). Keď sa zrovna neľutujem na MD, vytešujem sa mojich dvoch dcér a manžela, zaujímam sa o psychológiu vzťahov a výchovy, pečiem torty a vyváram mňamky, učím sa tvoriť nové veci, spoznávam svoju osobnosť a jej interakcie s okolím a hrdo nosím titul magistry farmácie.