Recepty

Kari krémová polievka zo stopkatého zeleru

Dva víkendy dozadu som bola na zážitkovom seminári. Prvý raz po takmer 7 rokoch na prespatie mimo domu, sama, bez detí. Bola som po… ehm… vystrašená už len z cesty, nehovoriac o ubytovaní s piatimi neznámymi žienkami, ale nevzdala som sa, išla som a napokon všetko dobre dopadlo (až na to moje 20minútové meškanie vďaka tomu, že som chcela dôjsť skôr ako presne načas; nevie niekto, odkiaľ vyrážajú regionálne autobusy z Mlynských Nív? 😀)

Bola som na zážitkovom seminári Danielky Bederkovej, spojenom s témou životného poslania z pohľadu Human designu. Ak by ste chceli ohľadom Human designu viac informácií, dajte mi vedieť, spojím vás s najväčšou odborníčkou na túto tému v našej krajine. Rozhodne odporúčam 🙂 Atmosféra bola skvelá, ubytovanie vtipné, jedlo chutné, káva lahodná, práca na sebe výživná, objavy prekvapivé a aj ma trochu nasr…dili (dnes si nejak musim davať pozor na slová 😀), možno aj trochu viac, ale to sa mi pri Human designe deje, moja mapa je súca na reklamáciu 😀 (žartujem. Tak trochu. A trochu aj nie 😂).

Návrat domov bol veľmi milý. Žiaden autobus, spolubývajúca sa rozhodla urobiť si menšiu obkľuku a vzala ma až domov, a tak som sa s dievčatami a mužom zvítala oveľa skôr, ako sme pôvodne očakávali. Privítanie bolo zo strany dievčat hlučné a srdečné, bol veľmi príjemný pocit, že som už doma.

Ale ostala som nejaká rozutekaná, minimálne teda moje myšlienky. Do toho som tento týždeň ukončovala výcvik (teraz som v procese certifikácie), Danielka moja trocha chorľavela, mala som stretnutia s klientkami… Nejako ťažko sa mi po tom celom napasovávalo späť do mojej každodennosti. Odnieslo si to najmä naše stravovanie, resp. proces môjho varenia, kedy, ponorená do činností, som si až tesne pred obedom vždy spomenula, že nám chýba buď polievka, alebo druhý chod. Aj mi bolo trocha ťažko, keď som si uvedomila, ako málo pozornosti má aktuálne naše stravovanie (ktoré bolo pred týmto obdobím mojou prioritou) a ako ho odbijem uvarenými rýchlovkami.

Aj som tento môj ťažký pocit zdieľala s mužom a ten nechápal, o čom hovorím - vraj ako môžem brať ako zlyhanie, keď navarím chutné mňamky, a ešte aj rýchlo, to je vraj bonus a veľká zručnosť. No nemilujte ho! ♥

Zároveň som si uvedomila, že žnem výsledky mojej práce za posledných asi rokov - mám zautomatizovaných toľko procesov a výsledných kombinácií, že dokážem chutne a najmä zdravo navariť aj z mála a využiť doma všetko do poslednej omrvinky 🙂 A čo je na tom najlepšie - takmer bez rozmýšľania, základnú stavbu výsledného jedla na tanieri pri obsiahnutí všetkých potrebných zložiek stravy dosahujem takmer automaticky.

Občas je príjemné sa zastaviť a pripomenúť si tieto malé víťazstvá 🙂

A tak sa otvorene a bez akejkoľvek hanby priznávam, že v tieto dni sme jedli rýchlu polievku zo zbytku pekingskej kapusty (vedeli ste, že to nie je čínska? Pre mňa je to najprekvapujúcejšia informácia minulého týždňa! 😀), gratinované zemiaky s tuniakom z konzervy a ružičkového kelu z mrazničky a najzaujímavejšia bola polievka zo stopkového zeleru, ktorý som po víkende našla obschnutý v chladničke. Už asi týždeň som naň zabúdala a keďže na nákup medzitým čas nebol, iné moc k dispozícii v tej chladničke aj tak nebolo 😂Ach, matka, kuchárka, manželka roka, čo si budeme hovoriť 🙂

A tak som chytila posledné zvyšky kuchárskej fantázie, ktorej som bola v tie dni schopná a vyčarovala som veľmi zaujímavú krémovú polievku z obschnutého stopkatého zeleru, zvädnutej mrkvy a jabĺčok, poslednej cibule a strúčikov cesnaku z mojej špajze a exnutej kyslej smotany, pretože tú na šľahanie sme už nemali… Nuž a výsledok bol viac než prekvapivý, kyslosť smotany nečakane príjemne dopĺňala charakteristickú chuť zeleru, jablká s mrkvou dodali jemnú sladkosť a karí korenie už len takú exotickú bodku.

Kto by to bol povedal, že aj polievka typu “čo dom dal” môže byť gurmánskym zážitkom! Hneď som vedela, že ju šupnem rovno na blog! (No. Rovno to nebolo. Museli ste si počkať asi dva týždne 🙂 A dievčatám moc nechutila, Ivanka jej klasicky nedala ani šancu a Danielka vyjedla hrášky a nechala na spodku taniera trocha šťavy s tým, že jej zas až tak moc nechutila. Ja som z jej chuti bola a stále som unesená a mužovi chutila, hoci vraj bol zeler príliš aromatický; avšak na to, že on ho nemá vôbec rád, som veľmi spokojná s týmto jeho konštatovaním a množstvom zeleru, ktoré som ňou do neho aj Danielky dostala ♥)

Dáte tomu šancu? 🙂

SUROVINY:

• 1ks stopkatý zeler
• 1ks cibuľa
• 3ks strúčik cesnak
• 2ks mrkva
• 2ks jablko
• 4-5ks zemiak
• 1ks smotana kyslá 16%
• 1 hrsť červená šošovica
• 2 hrste mrazený hrášok
• 1PL kokosový olej
• kúsok maslo
• soľ, rasca celá, kurkuma, muškátový oriešok, nové korenie, karí korenie

POSTUP:

1. Cibuľku som nakrájala nadrobno a dozlata opražila na miernom ohni na kokosovom oleji

2. Medzitým som očistila zemiaky s mrkvou

3. Cesnak som pokrájala na plátky a spolu s celou rascou som pridala k cibuli

4. Mrkvu a zemiaky som nakrájala k pražiacej sa cibuli a cesnaku a chvíľku miešala

5. Zaliala som vodou cca 3-4 cm nad úroveň zeleniny, pridala soľ s červenou šošovicou a nechala zovrieť

6. Varila som do zmäknutia zeleniny (cca 15min) a pridala nadrobno nakrájaný stopkatý zeler

7. Povarila som cca 5min a rozmixovala dohladka tyčovým mixérom

8. Pridala som kyslú smotanu a rozmiešala (inak sa odporúča vziať trocha polievky do misky, v nej rozmiešať smotanu a následne spolu vliať späť do polievky - ja som na tento postup v tej chvíli zabudla; našťastie sa mi to nevypomstilo, ale chvíľu som tŕpla - už sa mi to veru stalo 😀)

9. Pridala som 3 guľôčky nového korenia, hrášok a polievku som dochutila soľou, karí korením, kurkumou a muškátovým orieškom

10. Nakoniec som pridala kúsok masla, nechala zovrieť a podávala 🙂

Dobrú a zdravú chuť! 🙂